Ako to prebieha
Dolores hovorí, že priebeh sedenia záleží z 90% na klientovi. Záleží na tom, ako dôveruje procesu a terapeutovi, ale tiež predovšetkým na tom, čo je pre neho v danej chvíli vhodné. Čo je preneho vhodné, riadi Podvedomie. Predá kllientovi vždy len toľko informácií, koľko potrebuje. Nikdy mu nepovie viac, ako je schopný uniesť. Preto hovoríme, že všetko sa deje tak, ako má. Nie je to náhodný proces. Sedenie je riadené tou najvyššou silou dobra – Podvedomím (v zmysle toho, ako tento pojem používa Dolores, t. j. nie osobné podvedomie, ale bytosti z najvyšších úrovní).
Každé sedenie sprevádza veľmi silná energia, takže je klient liečený vždy od prvého momentu, keď samotné sedenie začne.
Každé sedenie má svoj zmysel a svoj prínos pre klienta. Z každého sedenia je možné sa poučiť, nech už je jeho priebeh akýkoľvek. Klient získava presne to, čo potrebuje. Sú situácie, ktoré sa musia riešiť v „ľahkých“ úrovniach hypnotického stavu, a to z toho dôvodu, aby došlo k okamžitému prepísaniu v racionálnej mysli. Preto môže vedomie klienta zostávať viac "bdelé".
Je potrebné si vyhradiť približne 5 hodín času, ale v zásade sedenie nemá limit, môže trvať aj 10 hodín, riadi sa tým, akú starostlivosť klient potrebuje. Treba si pripraviť a priniesť so sebou zoznam otázok, na ktoré chcete poznať odpoveď a zdravotné komplikácie, ktoré chcete riešiť. Pýtať sa môžete nielen sami na seba, ale aj na svojich blízkych. Môžete nechať Podvedomím liečiť nielen sami seba, ale aj kohokoľvek, vrátane zvieracích maznáčikov.
INTERVIEW
1-2 hodiny prebieha vstupné interview, ktorého cieľom je, aby sa klient a terapeut navzájom oboznámili a prediskutovali klientove životné okolnosti, zdravotné komplikácie a zoznam otázok, ktoré so sebou klient prináša. Môže trvať aj niekoľko hodín.
SEDENIE
Najviac 2 hodiny potom prebieha samotné sedenie, ktoré má 2 časti, obe prebiehajú vleže na posteli. Prítomný je len klient a terapeut.
1. časť: cca 1 hodinu trvá regresia do vhodného minulého života alebo životov, ktorý klientovi Podvedomie vyberie
2. časť: cca 1 hodinu trvá komunikácia s Podvedomím na účely liečenia a odpovedí na klientove otázky.
V priebehu sedenia sa snažte nezasahovať do priebehu svojou racionálnou myslou. Nepochybujte.
Povedzte to, čo vám vstúpi do mysle ako prvé. Uvedomte si, že terapeut nevidí to isté ako vy. Dôležité je, aby ste s ním neustále komunikovali, aby ste mu čo najlepšie opísali, čo vidíte, čo sa s vami deje. Len tak bude mocť adekvátne reagovať a posúvať vás sedením ďalej. Každý terapeut je ale dostatočne vyškolený v tom, aby vám svojimi otázkami pomáhal. Vie, ako a na čo sa má pýtať, aby ste videli a prežívali to, čo potrebujete. Na vás je len hovoriť, hovoriť, hovoriť.
ZÁVER
Väčšinou maximálne 1 hodinu trvá záverečné zhodnotenie prebiehajúceho sedenia a diskusie. Z každého sedenia si klient odnáša zvukový záznam a je odporúčané, aby klienti záznam opakovane počúvali. Každé sedenie sprevádza veľmi silná liečebná energia. Vždy, keď si vypočujete aj kúsok záznamu, na túto mocnú energiu sa naladíte a zosilníte účinok pôsobenia sedenia. Záznam by ste mali počúvať každý večer pred spaním (aspoň časť), až do vymiznutia ťažkostí.
Očakávania a realita
Takmer všetci klienti, ktorí prichádzajú na sedenie, očakávajú, že upadnú do hlbokého somnambulného stavu, keď si zo sedenia nebudú nič pamätať. Zrejme preto, že na Yutube vypočuli vyhlásenie Dolores, že svojou QHHT technikou uvedie do hlbokého stavu transu 9 ľudí z 10, zatiaľ čo iní hypnotizéri iba 1 z 10. Treba povedať, že najdôležitejšou podmienkou, aby sedenie dobre prebehlo, je dôvera klienta v techniku QHHT a v terapeuta. Verím, že keď toto Dolores hovorila, mala v tom čase už také renomé, skúsenosti a podporu Podvedomia, že naozaj mohla dosahovať takéto výsledky. V praxi ostatných terapeutov sa stretávame s tým, že nie všetci do somnambulného stavu upadnú na prvý raz. Niektorí áno, je to skôr ale výnimka.
Somnambulný stav je však bežnejší, ako si myslíme. Každý doň vstupuje minimálne 2x denne - tesne pred prebudením a tesne pred zaspávaním. To, že si všetko človek nepamätá, však neznamená, že je v bezvedomí a nevie, čo sa deje. Uvedomelý jedinec si je často vedomý procesu (pretože odpovedá na otázky), ale nemusí si to pamätať. To sú dve rozdielne veci.
V knihe Strážcovia Dolores uvádza asi to najdôležitejšie, čo potrebujete vedieť, keď idete na QHHT sedenie/regresiu. Všimnite si, že klientka je PRI VEDOMÍ, UVEDOMUJE SI, čo sa s ňou deje. NIE JE V BEZVEDOMÍ, kedy by o sebe nevedela. Dolores ju upozorňuje, že MÁ ONA SAMA VŠETKO POD KONTROLOU. A že by proces hypnózy mohla SAMA ZVRÁTIŤ (čo samozrejme nie je žiaduce), ak bude POUŽÍVAŤ ANALYTICKÚ ČASŤ MYSLE.
"Len čo sme dohovorili, išli sme do tetiny spálne urobiť sedenie. Keď sa dostala do dobrého stavu transu, instruovala som ju, aby sa vrátila do svojho domu tej noci, keď došlo k tej udalosti v januári 1988. Znovu prežívala, ako balí oblečenie. Pripadalo jej zaujímavé, že tú scénu naozaj vidí.
L: Vidím ložnicu. Vidím, čo mám na sebe. Naozaj dokážem vidieť aj obrázky na múre, namiesto toho, aby som si ich vybavovala. Je to ako spomienka, ale viete si spomienku predstaviť? Je to tak, ako to má byť? Je rozdiel medzi tým niečo vidieť a vybavovať si to.
Musela som odviesť jej myseľ od snahy analyzovať situáciu, aby sa vrátila len k opisovaniu toho, čo vidí. Ak bude subjekt pokračovať v analýze, môže zapnúť analytickú časť svojho mozgu a zvrátiť proces hypnózy. Vysvetlila som jej, že takto je jednoduchšie si to vybaviť.
L: Ale necítim žiadnu angažovanosť.
D: Ak to nechceš prežívať, tak nemusíš. Máš na výber. Ak chceš, môžeš sa pozerať ako pozorovateľ. Je to všetko na tebe. Máš to pod kontrolou.
V knihe Duša spomína na Hirošimu Dolores v 1. kapitole uvádza:
"Vo všeobecnosti pri prvom hypnotickom sedení prevažná väčšina ľudí vstúpi iba do ľahších stavov transu. A tu nastupujú predvídateľné vzorce. Opisujú nezaujímavý, nudný, každodenný život, kedy sa nedeje nič vzrušujúce, len každodenné udalosti, podobné tým, ktoré sa odohrávajú vo väčšine našich životov."
a o kúsok ďalej:
"Utvorila som si vlastný názor na to, prečo sa tieto prvé sedenia riadia špecifickými vzorcami. Verím, že keď subjekt hovorí o bezproblémovom živote, je to preto, lebo jeho podvedomie skúša buď jeho, alebo mňa. Subjekt ma vlastne nepozná, takže sa podvedomie zdráha odhaliť cudziemu človeku dôležité najniternejšie tajomstvá.
Pre subjekt je to tiež nová skúsenosť, a hoci moja metóda dokáže podvedomie prinútiť k uvoľneniu informácií, stále je strážcom týchto informácií. Keďže jeho úlohou je predovšetkým ochrana, podvedomie si vyberie niečo jednoduché – jednoduchý život zo svojich mnohých súborov, aby videlo, ako bude subjekt reagovať. Je to skoro, akoby to hovorilo: „Nuž, my vlastne nevieme, o čo tu ide, ale umožníme im prístup k tomuto jednoduchému životu a budeme sledovať, čo sa stane.“ Neskôr, keď podvedomie vidí, že nedošlo k žiadnej ujme a pochopí obvyklý postup, uvoľní dôležitejšie informácie.
Podvedomie nie je zvyknuté na to, že po ňom o túto informáciu niekto žiada, pretože len málo ľudí vôbec vie, že existuje. Akonáhle je prístup povolený, je vďaka opakovaniu metódy a harmonickému vzťahu, ktorý sa postupne medzi subjektom a hypnotizérom buduje, k dispozícii oveľa viac. Som presvedčená, že tento vzťah je nesmierne dôležitý. Ak by podvedomie vytušilo akékoľvek nebezpečenstvo alebo ohrozenie subjektu, informačný tok by bol okamžite prerušený.
Jedna obľúbená mylná predstava o hypnóze je, že vyžaduje, aby sa subjekt vzdal všetkej kontroly. Po pravde povedané, subjekt sám seba ovláda viac, nie menej počas hypnotickej recesie. Aj keď sa zdá, že spí a často si sedenie po zobudení nepamätá, dotyčný si je vedomý vecí, ktoré sa v miestnosti dejú a ktoré nemôže bežnými zmyslami vidieť ani vnímať. Pri regresiách mi to bolo mnohokrát demonštrované a verím, že je to súčasť prirodzeného monitorovacieho systému podvedomia."
Vo svojej knihe Správcovia záhrady Dolores uvádza, že:
"Prvé sedenie dopadlo tak, ako som predpokladala. Hoci sa ľahko dostal do stredného stupňa tranzu, nekomunikoval. Mumlal a jeho odpovediam nebolo rozumieť. Bežne sa to stáva, keď je klient príliš uvoľnený. Odpovede prichádzajú pomaly, ako keby s veľkou námahou hovorili počas spánku. Sú zaujatí tým, čo sledujú, a preto nepodávajú žiadne informácie, iba ak sú o to požiadaní. Už ma nebaví takto ťažko pracovať. Preferujem jednoduchší spôsob komunikácie a toto je dôvod, prečo vyhľadávam somnambulistov."
Z tohto úryvku je jasné, že po prvé nie každé sedenie malo hneď ideálny priebeh, a po druhé, že nie každý hneď na prvý raz upadol do somnambulného stavu transu. Výslovne tu hovorí o tom, že upadol do stredného stavu transu.
Sama Julia Cannon (dcéra Dolores Cannon) hovorí, že hoci s Dolores absolvovala celý rad sedení, nikdy sa jej nestalo, že by si obsah sedenia nepamätala. Hovorí o sebe, že je človek, ktorý potrebuje mať svoj život pod kontrolou a tak jej vedomá myseľ nikdy neustúpila do úzadia natoľko, aby si nič nepamätala. To však neznamená, že sedenie nefungovalo. Podarilo sa jej napr. odstrániť pigmentovú škvrnu, ktorú mala od narodenia cez celý krk. Bola totiž pozostatkom stôp povrazu, keďže ju v niektorom z minulých životov uškrtili. Sama hovorí, že po sedení trvalo 3 mesiace, kým škvrna zmizla. Neočakávajte teda, že hneď po skončení sedenia budú všetky vaše problémy vyriešené. V tejto dimenzii sa málokedy podarí, že niečo zmizne alebo sa vyrieši hneď. Ale aj to sa stáva.
Dolores o skúsenostiach pri komunikácii s Podvedomím
1) Kniha Strážcovia, koniec 2. kapitoly:
"Keď sa Val prebudila, spomenula si na prvú časť, pretože to bolo veľmi reálne znovuprežitie celej udalosti. No na tú poslednú časť, na rozhovor so svojím Podvedomím si vôbec nespomenula. Vypočula si túto časť nahrávky a prekvapilo ju, čo povedala. To je veľmi typické. Keď oznamuje nejakú informáciu Podvedomie, subjekt si ju nezapamätá. Podvedomie sa vyjadruje, akoby hovorila iná entita, a vždy o tele, ktoré obýva, hovorí v tretej osobe (on alebo ona), namiesto toho, aby hovorilo „ja“. Je vždy veľmi odmerané, a môže byť teda analytické a objektívne."
ZÁZNAM ZE SEDENIA (ukážka)
sedenie vede: Markéta dos Santos Gomes
subjekt: Helena Olmrová
Helena Olmrová o svém sezení: toto sezení s Markétkou dos Santos Gomes (klikněte na nadpis nebo na obrázek) pro mě bylo v mém životě naprosto klíčové a dovedlo mě k úplně jinému životnímu postoji. Sdílím s vámi část záznamu, tu pro mě nejzásadnější. V podstatě jsem na vlastní kůži zažila pravdy zmiňované v nejvyšších duchovních školách a filozofiích. Prožila jsem, jaké to je být Vědomím, které tvoří galaxie, světy, bytosti... jaké to je být Zdrojem. A jak žít v radosti, blaženosti a v napojení na Zdroj v této pozemské úrovni a s nadstandardními schopnostmi pomáhat lidem. Jakmile jednou něco takového zažijete, už VÍTE. Už nemusíte číst, o tom, jaké to je, už nemusíte věřit různým lidem, co si o tom myslí. Díky, Markétko! Díky tomuto sezení se můj život zcela zásadně změnil k lepšímu. Jsem velmi vděčná, že tato technika existuje a že jsem ji měla možnost absolvovat v pozici klienta. S o to větší radostí a pochopením provázím sezeními své klienty jako terapeut. Přeji každému z vás, aby sezení Technikou kvantové léčebné hypnózy váš život posunulo vpřed směrem k větší radosti, pochopení a naplnění ze života na planetě Zemi.